Keira Knightley je masochistka

Chýbať nebudú ani scény hore bez. Tým sa Keira čoraz viac vzďaľuje od obrazu herečky, ktorá sa preslávila v kostýmových výpravných drámach ako archetyp krehkej anglickej ruže. Nebezpečná metóda rozpráva príbeh škandalóznej romance jednej z prvých ženských psychoanalytičiek Sabiny Spielrein a renomovaného zakladateľa analytickej psychológie Carla Junga. Krásna, ale problémová Ruska trpí záchvatmi nekontrolovateľného násilia a švajčiarsky psychiater súhlasí s jej liečbou. 

Vo filme sú dve poriadne erotické scény, ako ste sa na ne pripravovali?

Keď mi zatelefonoval môj agent a povedal, že mi David Cronenberg chce ponúknuť rolu, pomyslela som si, že sa mi práve splnil sen. Milujem jeho prácu. Ešte som ani nevedela, o čom to bude a už som bola na 90 percent rozhodnutá. Potom som sa dozvedela, že scenár napísal Christopher Hampton, ktorého prácu tiež zbožňujem, takže to bolo ešte vzrušujúcejšie. Prečítala som si ho, postava sa mi páčila, no keď som zbadala tie scény... „Zbožňujem ťa, ale skutočne neviem, ako to urobím. Neviem, či to chcem urobiť,“ povedala som Davidovi. „Bola by tragédia, keby si do toho nešla len kvôli tým scénam. Ak ich tam nechceš, jednoducho ich nenakrútime. Odstránim ich zo scenára, alebo nájdeme cestu, aby si sa cítila pohodlne,“ reagoval. Aj preto som mu neskôr zavolala a povedala, že do toho idem, lebo si myslím, že tie scény sú neoddeliteľnou súčasťou diela. Nie je to len prvoplánový sex, aký sa občas vyskytne v iných filmoch. On ako prvý povedal, že nechce, aby to bola akási voyeurska erotika. Chcel, aby to bolo klinické a zároveň šokujúce. 

Ste rada, že ste sa na to dali?

Rozhodla som sa na základe časti práce, o ktorej som si myslela, že je správna. Stojím si za tým a som fakt rada, že som nakrútila tento film. Som skutočne hrdá na to, o čom Nebezpečná metóda je.

Bolo ťažké zbaviť sa úlohy Sabiny po dokončení filmu?

Vôbec nie, naopak, bolo to to najjednoduchšie a najzábavnejšie. S inými postavami ma zvyčajne spájajú nejakú väzby. Za normálnych okolností tam existujú vlákna, ktoré odkazujú na mňa. Niežeby som to používala ako terapiou, ale viem, že mám tú skúsenosť, rozumiem jej a chápem emóciu, ktorú prenáša. No úloha Sabiny je úplne mimo môjho referenčného rámca. Je odo mňa na míle vzdialená, medzi nami neexistuje žiaden most. Išlo iba o herecký výkon. Keď je však v iných úlohách množstvo väzieb a spoločných čŕt, je vlastne dosť ťažké striasť ich zo seba.

Je skvelé, že si môžete len tak dať pivo, pozerať futbal a odosobniť sa od úlohy, ktorú hráte.

Je to milé. Viete, na nakrúcaní sa stretla príjemná skupina ľudí. Nestáva sa to vždy, ale keď už sa to prihodí, je to úžasné

Ste fanúšičkou Arsenalu?

Som dievča West Hamu.

Vždy ste boli futbalovou fanúšičkou? Alebo ste sa ňou stali po nakrútení filmu Blafuj ako Beckham?

Nebolo to kvôli Blafuj ako Beckham, tento šport som mala rada odmalička. Užívam si, keď občas pozerám zápasy, ale fakt ho veľmi nesledujem. Nemám ani televízor, takže sa naň nemôžem dívať tak, ako predtým. No rada občas zájdem do pubu a pozriem si zápas tam.

Ako to, že nemáte televízor?

Nezaujímalo ma, čo v ňom vysielajú. Mám rada drámy, dokumenty či futbal. Skutočne ma však nezaujímajú reality šou, domáci majstri alebo súťaže. A už vôbec ma nezajíma kopa reklamy. Uvedomila som si, že som strácala čas pozeraním bezduchých vecí. Uvažovala som, čo by som urobila so svojím životom, keby som nepozerala štyri hodiny denne televízor. Už päť rokov ho nemám a nič som nezmeškala. Všetko je aj tak na DVD.

Ako pozeráte DVD?

Mám projektor a DVD prehrávač. Sledujem filmy a televízne programy, ktoré si kupujem na DVD.

A police s knihami sa rozširujú a rozširujú?

Police sa v tejto chvíli dosť rozrastajú. Knihy však požičiavam, ale nikdy ich neostanem späť. Takže strácam mnoho kníh.

A čo dovolenka?

Tento rok som ju ešte nemala, ale budúci rok...

Vôbec nič?

Nie veľmi. Bola som na týždeň vo Francúzsku, to bolo pekné.

Chceli ste sa dostať do filmov od útleho detstva?

Vraj som si ako trojročná zapýtala vlastného agenta, na to sa však nepamätám. No dostala som ho neskôr, keď som mala šesť rokov. Mama je autorka divadelných hier a scenáristka, otec je herec. Všetci priatelia mojich rodičov v podstate fungujú v umeleckom priemysle alebo učia. Ten svet som poznala, vyrastala som v ňom a myslím, že je neuveriteľne zvodný. Ľudia v ňom vytvárajú nové diela, snažia sa pochopiť rôzne veci – zamilovala som sa do tohto zvodného sveta a odmalička som v ňom chcela zostať.

Kritizovali vás rodičia?

Môj otec je celkom kritický, čo je skvelé. Myslím však, že si musíte dať pozor na to, odkiaľ vaša kritika pochádza, lebo je to vec vkusu. Kritiky na osobnej úrovni typu „Mala by si žiť svoj život“ by sa nedopustili, ale na umeleckej úrovni kritickí sú. Diskutujeme o práci, cením si ich názor.

Žiadate ich niekedy o radu?

Nie tak celkom (smiech). Tak ďaleko by som zas nešla.

Dajú vám najavo, keď sú hrdí?

Sú neuveriteľne milujúci a podporujú ma. Vždy sa ma snažili naplniť sebadôverou a nikdy nepochopili, prečo žiadnu nemám.

Zbierajú výstrižky o vás?

Nie, chvíľku ich zbierali, ale potom ich bolo toľko...

Kedy ste vlastne prišli o anonymitu?

Mám dojem, že to bolo v osemnástich, vtedy prišli do kín Piráti z Karibiku. Musím povedať, že osemnásť až dvadsaťjeden nebolo obzvlášť zábavné obdobie. Veľmi som si ho neužila. Pre človeka je tento vek mimoriadne zradný. Vaše telo sa mení, učíte sa, rastiete, snažíte sa zistiť, o čom je svet. A po celý čas máte za pätami kamery. Zorientovať sa je trochu ťažké, ale neľutujem žiadne rozhodnutie, ktoré som urobila. Síce som niečo zameškala, zato mám iné zážitky, tiež úžasné. Ak ide o anonymitu, bolo to zložité najmä vtedy, keď prišli Piráti. Doslova som nemohla vyjsť z domu. Pri dverách mi stálo dvadsať chlapov, nedalo sa. Radšej som nevychádzala. No dnes je to iné, môžem ísť v pohode von a žiť celkom anonymne. Zažila som mimoriadne momenty, za všetko som neskutočne vďačná, ale nebolo to príliš zábavné. Perfektné obdobie však prežívam v súčasnosti.

Získali ste späť slobodu?

Áno.

Myslíte si, že ste stratili časť mladosti?

Žijem tento život a neviem, čo mi uniklo. Mám odlišné skúsenosti ako drvivá väčšina. Mnoho ľudí o mladosti povie, že si ju dostatočne neužilo. Istú časť života som si neužila ani ja, čo je zjavné, ale nemyslím si, že by som stratila časť mladosti. Odhliadnuc od všetkého som totiž prežila parádne obdobie, ktoré bolo mimoriadne, šialené a úžasné. A som rada, že to už také viac nie je.

Pamätáte si, čo sa vám sníva, keď spíte?

Nie. A rozhodne by som sa s tým nezverovala, aj keby som si to pamätala (smiech).

Ako veľmi sa ponárate do hlbokého výskumu pri postave, ktorú sa chystáte hrať?

Zistila som, že to úplne milujem. Hľadala som spôsob, ako sa pripraviť na rolu. Nechodila som totiž do hereckej školy, takže som to nevedela. Bola to pre mňa veľká poznávacia cesta. Pre mňa osobne je hľadanie naozaj užitočné, robím ho rada. Čítať knihy od Junga, Freuda, Sabiny Spielrein a Nietzscheho, či pozerať sa na rôzne obrazy, môže byť užitočné – nikdy totiž neviete, kde nájdete chýbajúci kúsok skladačky. Musela som to skúsiť, naliať do seba čo najviac informácií a potom ich roztriediť.

Táto metóda môže po psychickej stránke pomáhať.

Použiť ju ako terapiu pre seba? To nerobím. Herectvo sa však používa ako terapia a veľa hercov to využíva. Ale ja rozhodne nie som jednou z nich. Považujem to za katarzné, predovšetkým ak hrám postavu, ako je Sabina. Je takmer perverzné, ako veľmi som si to užila a koľko srandy som pritom zažila. Obzvlášť pre mňa to bola neuveriteľne temná záležitosť. Niečo ako otvorenie Pandorinej skrinky, ak sa do toho pustíte.

Na druhej strane, analyzujete s priateľmi napríklad správania iných ľudí?

Nie, to som naozaj nikdy neobila. Po prvýkrát som sa k tejto téme hlbšie dostala ž teraz. Bol to svet, o ktorom som nevedela vôbec nič. Medzi hraním a psychológiou je však obrovské puto – niečo ako prepletené ruky. Hraním sa pokúšame vidieť svet a porozumieť mu z pohľadu niekoho iného. Považujem za veľmi užitočné pozrieť sa na to z psychologického hľadiska. Herectvo je založené na otázke „prečo?“ Prečo sa táto osoba takto správa? Prečo sa to deje? Prečo o tom rozprávajú? Keď sa snažíte zodpovedať tieto otázky, dostávate sa do psychológie, psychoanalýzy.

Na akých projektoch ešte pracujete?

V lete sme so Stevom Carellom dokončili čiernu komédiu Hľadám priateľa na konci sveta. O dva týždne začínam nakrúcať Annu Kareninu s Joeom Wrightom, ktorý režíroval aj Pokánie a Pýchu a predsudok.

Už ste začali s výskumom okolo novej úlohy?

Čítala som knihu, dej sa odohráva počas fascinujúceho obdobia v Rusku. Čítala som o ruskej histórii a dva týždne sme už skúšali. Dúfam, že to vyjde.