LETO MÁM V NOVEMBRI

Aké máš leto?
Leto mám úplne pracovné. U nás totiž leto znamená plnú sezónu. Po Wimbledone som mala štyri dni voľno. Keby som aj chcela ísť do Chorvátska, bola by som tam dva dni, takže som ostala doma. Potom som absolvovala prípravu v Slovinsku a čaká ma sedem týždňov v Amerike. Takže moje leto je americké, čo nie je najlepšie, pretože ja Ameriku veľmi nemusím. A ešte k tomu v lete. Škoda, že nemám normálne leto. Pre mňa je dovolenkové obdobie v novembri. Preto si potom musím vyberať destinácie ako Mexiko a Maldivy.

Sedem týždňov v USA – čakajú ťa iba turnaje?
Áno, šesť turnajov a posledný grandslam sú dva týždne, podľa toho, ako človek hrá. Počítam však so siedmimi týždňami.

Ako si spomínaš na nedávny Wimbledon?
Veľmi dobre. Ako juniorka som tento turnaj nemala rada, vždy som tam šla hrať ako z povinnosti. No tým, že som trošku zmenila svoj herný prejav a štýl, myslím si, že mi tráva veľmi nesedí. Tento rok to bolo vidieť.

Ako ti sedelo nedávne moderovanie Telerána?
Na začiatku som bola trošku zmrznutá, potom som sa do toho dostala a myslím si, že po asi trištvrte hodine to už bolo dobré. No na konci to bolo najlepšie. Pozvala som si ako hosťa Tinu, ktorá mi je veľmi blízka. Poznáme sa, sme kamarátky, tak to bolo veľmi uvoľnené. Ako hobby je to super. (Smiech.) Bavilo ma to.

A čo ranné vstávanie? Len v noci si doletela z Portorože.
O jednej som doletela z prípravy zo Slovinska. Na 4.15 hod. som mala taxík, takže som vstávala o 4.10 hod. bolo to hrozné! Keď mi ráno zazvonil budík, povedala som si, že nikam nejdem. Premýšľala som, či by bol z toho veľký prúser, ale nakoniec mi priateľ hovorí: Vstávaj, musíš ísť. Nakoniec som teda vstala.

Keď si spomínala tie štyri dni voľna, ako u teba vyzerá relax? Čo najradšej robíš?
Práve rozmýšľam, či mi to niekto robí naschvál, ale teraz som prišla domov na dva dni a aha, ako je zamračené. Keď som tu bola tie štyri dni, bolo asi najchladnejšie počasie z celého leta. Rada relaxujem napríklad na wakeboarde na Zlatých pieskoch, ale takto som nemohla robiť nič. Bola som s kamarátmi doma, po nákupných centrách, ale nič také ako ísť k vode sa robiť nedalo.

Si rozlietaná po celom svete, čo ti zo Slovenska chýba najviac?
Určite domov, priatelia a niekedy mi chýba taký ten normálny život. Si doma a povieš si, že na budúci utorok ideš robiť to a to. Takto si vôbec nič nemôžem naplánovať. Niekedy som doma dva dni z mesiaca, čo je naozaj veľmi ťažké. Ale to je tá obeť tomu, že človek má, čo má.

Ako vydržíš sedem týždňov v USA bez priateľa?
Ide tam na nejaký čas so mnou, takže to je super. Je mojou veľkou oporou. Keď sme spolu, tak je pohoda, nie som stále zavesená na telefóne a nechýba mi. Bol so mnou už na niekoľkých turnajoch, aj na Wimbledone.

Máte vtedy na seba čas? Nemáš presne naplánovaný program?
Jasné, že mám, takže musí byť veľmi tolerantný, čo aj je a to je veľmi super. Vie, čo pre mňa znamená normálny deň. Väčšinou, keď som v nejakom meste, nehrozí mi ísť von, pretože skončíme o šiestej, o siedmej s tréningami, potom idem na hotel, tam ma ešte masíruje môj fyzioterapeut, skončíme o pol deviatej a jediné, čo si dáme, je roomservice na izbu. Najeme sa a tým sa to končí. On je rád, že je so mnou a to stačí.

Ako zvláda medializáciu popri tvojej osobe?
Tá prvá správa nebola nič moc. Poznali sme sa asi dva mesiace, boli sme v jednom nočnom podniku, niekto nás nafotil, ako sme už boli podgurážení a jeden bulvárny denník to vtedy uverejnil. Neoblo to príjemné.

Takže je s tým vyrovnaný.
Kamoši si z neho uťahujú, že je celebrita, ale my sa na tom bavíme.

Má rád svet smotánky?
On so mnou veľmi na akcie chodiť nechce. Necíti sa tam dobre. Vždy mi hovorí, že tam bude ako taký „ocásek“ za mnou. (Smiech.) No ja vždy chcem, aby išiel so mnou, i keď sú akcie, na ktoré musím ísť a vtedy sa venujem množstvu ľudí a on by skutočne nemal čo robiť.