HOLLYWOOD SI JU NAŠIEL

Všade sa teraz v súvislosti s tebou hovorí o hercovi Judovi Lawovi. Aký je?
Boli sme spolu päť dní. Keď sme komunikovali, bol veľmi milý a príjemný. Na môj vkus je trošku preexponovaný, ale viem to pochopiť a nezávidím mu. Keď sa ľudia ocitnú v spoločnosti, kde je aj on, stále sa pozerajú len naňho.

Zaujímal sa napríklad o tvoj pôvod? Chcel vedieť, kto si, odkiaľ si?
Na prvom stretnutí sme sa čo-to o sebe dozvedeli, najmä v rámci uvítacej párty. Ale že by sa Jude Law o mňa nejako dramaticky zaujímal...

Vraj je veľmi zženštilý. Je to pravda?
Áno, je taký žensky krásny a vyzerá až príliš dobre. Ale podľa všetkého gay nebude.

Aký máš vzťah k mužom, ktorí majú na poličke viac kozmetiky ako ty?
To vôbec nie je sexi. Mne sa páčia organickí muži, neprekáža mi ani, keď sú napríklad chlpatí. Som rada, keď je muž mužom.

Bolo nakrúcanie filmu 360 v niečom iné ako tie, ktoré si zažila doposiaľ?
Vládla tam veľmi príjemná atmosféra. Akoby sa zrušili pomyselné hranice medzi hercami a štábom. Profesionálne to nebolo veľmi iné ako nakrúcanie v Čechách. Rozdiel bol možno v tom, že tu to všetkých nesmierne bavilo. Nikto sa nesťažoval. Všetci sa snažili dať zo seba čo najviac, boli vďační, že môžu robiť s režisérom Fernandom Mereillesom. Boli úctiví, slušní a ja som vedela, že som v dobrých rukách. Vždy som bola o všetkom informovaná.

A keď porovnáš nakrúcanie nahej scény v českej produkcii a vo filme 360?
Keď som mala nahú scénu, deň predtým prišli za mnou a dopodrobna mi povedali, ako to bude vyzerať. Monitor bol len režiséra a skriptku, nie pre dvadsať ľudí. Nikdy doteraz som si neuvedomila, že to môže byť takéto intímne. Napríklad pri nakrúcaní Hlídača č. 47 boli prítomní hádam všetci, všetky oči na nás a režisér si ešte robil aj srandu. Nebolo to až také diskrétne.

Je pravda, že bozkávačky s filmovým kolegom pred štábom sú náročnejšie ako nahá scéna?
Áno. Nerobilo mi to problém, kým som nemala vzťah. Ale odkedy mám frajera, je mi to blbé. Nuž, patrí to k mojej práci. Absurdné, ale je to tak.

Dostala si priestor aj na hviezdne maniere? Mala si špeciálne požiadavky?
Jediná moja požiadavka bola, že chcem každé ráno pohár vody s vyžmýkaným citrónom. Výborne sa o mňa postarali. Vždy bol pri mne človek, ktorý ma niekam priviedol, zaviedol, priniesol mi to, čo som potrebovala.

Život v zahraničí si si už vyskúšala, nemotivovala ťa táto filmovačka k tomu, aby si opäť na nejaký čas odišla zo Slovenska?
Necítim potrebu sťahovať sa, veľmi rada vycestujem tam, kam ma zavolajú. Bratislava má vcelku dobrú pozíciu na mape. Pri nakrúcaní 360 som sa rozprávala s nemeckým hercom Moritzom Bleibtreuom, ktorý pravidelne nakrúca zahraničné filmy, žije v Hamburgu, kde sa narodil a odtiaľ cestuje. Hollywood chodí do sveta, nájde si vás. Nemusíte bývať v L.A. na to, aby ste dostali prácu. Filmový biznis sa už neodohráva len v štúdiách, tak ako kedysi. Cestuje za vami a vezme si vás odtiaľ, kde vás potrebuje.

Napriek tomu, že film 360 ešte nie je dokončený, máš odvtedy nové pracovné ponuky?
Takto ne nefunguje, že by sme ich dostávali hneď. Najskôr musí byť ten film hotový, aby boli nejaké ponuky. Dúfajme. Akurát direktorky kastingu mi povedali, že by som sa mala zastaviť v Londýne a že mi pomôžu nájsť agenta. Uvidíme, či sa niečo udeje, ja by som bola rada, keby som dostala ponuku aj do slovenského filmu. Nikdy som v slovenskom filme ani nehrala, čo je smutnovtipné. Hrala som len v českej, nemeckej a anglickej produkcii.

U nás sa nakrúca menej, no aj ty spolu s Jurajom Krásnohorským pracuješ na filme Tigre, si autorka scenára a napriek tomu si si žiadnu postavu pre seba nenapísala.
(Smiech) Pôvodne som plánovala, že rolu, do ktorej sme obsadili Ivicu Slávikovú, budem hrať ja. Ale kým sa to celé zorganizovalo, vyrástla som z tejto úlohy a už som to cítila inak. Ivicu sme vybrali výborne, dobre ma reprezentuje! V budúcnosti si možno niečo napíšem a možno, že skončím ako režisérka. Ktovie...

Odkedy si prenikla do filmového zákulisia, si kritickejšia voči snímkam, ktoré vidíš v kine?
Nie som žiadny odborník. Ešte mám veľké rezervy. Veľa filmov som nevidela, čo si vyčítam a musím to dobehnúť. Len si myslím, že viem intuitívne rozoznať, čo je zbytočné, čo je zábavné a čo nuda. Toto je pre mňa to hlavné kritériu. Neodsúdim napríklad ľahkú americkú komédiu, ak sa na nej dá zabaviť, poplakať a ak nikoho neuráža. Na Slovensku je veľa zbytočných filmov, o ničom nevypovedajú, nič nezrkadlia, nikto sa na nich nezasmeje a ani si nepoplače. Česť výnimkám ako Utekajme, už ide, Nevera po slovensky a staré Jakubiskove skvosty. Podľa mňa. Ale, ako hovorím, mám medzery.

Film má stále pracovný názov Tigre, v akom je štádiu?
Dohadujeme sa, ako sa bude volať. Sme na tom dobre, teraz dokončujeme strih a špeciálne efekty, na jeseň by sa mala robiť hudba a film by mal byť do konca novembra hotový. A potom sa budeme pokúšať dostať na filmové festivaly do zahraničia a podľa tohto určíme slovenskú premiéru. Predpokladám, že to bude na jar 2012.

Už pracuješ na nejakom novom scenári?
Nie. Z nostalgie som nakrútila dokument, ktorý sa volá 5P. nakrútila som ho o mojich priateľoch a rodine, vyzerá to veľmi dobre, ale je to čisto súkromná aktivita. Uvidíme. Teraz nemám nič rozpísané. S písaním je to ťažké. Vždy som si myslela, že múza musí prísť a odrazu si sadnem a nebudem mať inú možnosť, len písať. Woody Allen povedal, že to tak vôbec nie je, a že sa človek musí prinútiť, sadnúť si a stráviť nad tým hodiny. Asi má pravdu.

Nebude ani pokračovanie Anče Pagáčovej?
To je presne ako s tým scenárom. Niektorí fanúšikovia ma atakujú a chcú pokračovanie. Kniha je super vec, ale film je väčšia „namotávka“ a viac sa mi chce robiť film. Páči sa mi tímová práca, je to úžasný pocit, spojiť viacerých umelcov, ktorých prácu si vážim a spolu vytvoriť niečo veľké.

Tvoja kniha bola až priveľmi otvorená a úprimná, ty asi nemáš problém ísť s kožou na trh, však?
Čokoľvek, čo človek nerobí na hrane, ani nemusí vzniknúť. Aj Tigre sú veľmi experimentálne. Nepotrebujem robiť niečo, čo je iba pro forma, treba ísť na hranu, riskovať a hľadať pravdu. Načo je niečo polosladké? Nech je to poriadne sladké alebo poriadne horké. Ako tvorca to tak cítim.

Hovorí sa, že všetci sme nejako šibnutí. V čom si ty?
Veľakrát som mala problém s tým, že ľudia na Slovensku nechápu človeka, ktorý je veselý, otvorený, rozdáva komplimenty, proste je šťastný a myslí to dobre. Dlho trvá, kým tomu ľudia uveria. Tu sa šťastie a úspech nenosí. Ešte dobre, že sa rodia deti, že sú nové, svieže a svetovejšie.